Tajomstvom úspechu vo futbale sú vždy ľudia a poctivo odvedená práca!
Ešte v júni navštívil rodnú hrudu Jozef Krivanek, rodený Hurbanovčan, ktorý je dobre známy všetkým priateľom futbalu v našom meste. Aj napriek tomu, že už takmer dvadsať rokov pôsobí v exotickom Kuvajte.
Remeslo nezmenil, akurát možno kultúra je trochu iná. Aj o živote na Blízkom Východe, ale hlavne o jeho spomienkach či pohľadoch na hurbanovský futbal sme sa s ním porozprávali v našom krátkom rozhovore.
Jožko Krivanek stál za mnohými úspechmi hurbanovského futbalu ako masér. Každý futbalista veľmi dobre vie, že úlohou maséra nie je len starať sa o fyzické, ale aj duševné zdravie tímu. Ako si na tieto časy spomínaš?
– Spomienky sú samozrejme krásne a nezabudnuteľné! Keď som v roku 1981 prišiel po skončení ZVS do kabíny vtedajšieho Agra, bolo v nej už vtedy veľa ostrieľaných a skúsených futbalistov. Nechýbali však ani mladí hráči, čo dávalo tušiť, že vzniká silné mužstvo. Moja úloha samozrejme nebola ľahká, no hlavne vďaka tomu, že v mužstve a okolo neho panovala priateľská a hlavne bojovná a víťazná atmosféra, bolo to krásnych 13 rokov. Mužstvo postúpilo najprv do II. A neskôr až do I. SNL. Ostatné je už potom naozaj história.
V čom vidíš hlavný dôvod, že Hurbanovo dokázalo postúpiť a zotrvať po roky v najvyššej národnej súťaži?
– Ako som už spomínal, boli tu kvalitní hráči, ktorí by ale bez trénerov, funkcionárov a hlavne fanúšikov neznamenali nič. Tí im dokázali pripraviť vždy ten najlepší doping a pomôcť tak v ťažkých chvíľach zdolať svojho súpera. Takisto veľmi dôležitým faktom bolo to, že sa v kabíne nerobili žiadne rozdiely. Či už bol niekto z juhu, severu, západu alebo východu Slovenska, v kabíne a na ihrisku sa rátalo jediné. Srdce pre futbal.
Kam viedli tvoje kroky po hurbanovskej anabáze?
– Rok som strávil v rakúskom mužstve Brück an der Leitha a následne štyri roky v KFC Komárno, s ktorým sme takisto postúpili v polovičke 90-tych rokov do tretej ligy. Potom som sa presunul na druhú stranu Dunaja, kde s maďarským Komáromom sme postúpili za štyri roky až trikrát a to do druhej najvyššej súťaže NB II. Následne v roku 2000 už moje kroky viedli do Kuvajtu, kde pôsobím do dnešného dňa.
Pri akých mužstvách si v Kuvajte pôsobil resp. pôsobíš?
– Dva krát sedem rokov som bol masérom v ligových kluboch, pričom aktuálne som masérom reprezentácie. Je to zaujímavá práca, podobne ako bola tá v Hurbanove, Komárne či Komárome. Všade som mal šťastie na futbalistov, funkcionárov a hlavne fanúšikov, ktorí nielen rozumeli futbalu, ale ho aj hrali so srdcom. To je to najviac, čo mi šport dal a dáva.
Ako sa s odstupom časovým i vzdialenostným dívaš na hurbanovský futbal dnes?
– Vďaka internetu a mojim kamarátom mám našťastie stále prehľad o dianí nielen v MŠK Hurbanovo, ale aj v našom meste. Popritom mi je nadovšetko jasné, že situácia ohľadom futbalu a celkovo športu je na Slovensku komplikovaná. Aj preto ani predošlé a ani súčasné vedenie resp. vedenia to nemali a nikdy nebudú mať ľahké. Preto by sa mala práca akéhokoľvek funkcionára ceniť o to viac. Osobne si myslím, že je potrebné, aby svoje sily spojili všetci ľudia, ktorí majú radi hurbanovský futbal, pretože len tak môžeme dosiahnuť úspechy. Či už ľudia pôsobiaci vo vedení klubu v minulosti, alebo teraz. Takisto považujem za veľmi dôležité, aby bola maximálna možná miera pozornosti venovaná mládeži. Prípravkári, žiaci a dorastenci musia byť budúcnosťou hurbanovského futbalu. Tu je veľmi dôležité, aby deti trénovali kvalitní a zanietení tréneri, deti sa tešili na tréningy a napredovali vďaka motivácii. Ja však verím, že noví a mladí funkcionári v klube dostanú adekvátnu podporu od tých starších a spoločnými silami a hlavne vďaka poctivo dovedenej práci sa už čoskoro dostavia želané výsledky. V prvom rade kvôli skvelým hurbanovským fanúšikom, ktorý si ich zaslúžia ako nikto.
Veď Hurbanovo nie je len naším mestom a domovom, ale aj futbalovým životom v ňom.
Srdečne pozdravujem a teším sa na naše najbližšie stretnutie! – cítim sa šťastne na mieste Hurbanovo.
